Napriek masívnemu pokroku a vývoju v oboch oblastiach dochádza k častému zamieňaniu si týchto dvoch pojmov. Je to logické, veď ako si najlepšie predstaviť deštruktívnu umelú inteligenciu než ako terminátora likvidujúceho ľudstvo. Táto predstava je však veľmi skreslená. Robot je definovaný ako elektromechanické zariadenie riadené počítačom na základe svojich snímačov a schopné vykonávať svoju činnosť aspoň automaticky, keď už nie autonómne. Pri svojom riadení teda môže a nemusí využívať umelú inteligenciu. Tá je definovaná ako výpočtový prostriedok napodobňujúci inteligentné správanie, či už ľudí alebo živočíchov a rastlín. Je zrejmé, že rozdiel medzi robotikou a AI je značný. Ale treba zároveň priznať, že veľkým užívateľom AI je práve robotika. Predsa chceme mať inteligentné roboty, nie roboty hlúpe a manuálne opakujúce to isté dokola. Chceme, aby sa vedeli prispôsobiť na zmenu podmienok, na zmenu úloh a nemuseli sme k tomu zakaždým volať programátora.

Umelú inteligenciu a ani robotiku si však netreba predstavovať v katastrofických scenároch. V súčasnosti nám oba prostriedky významne pomáhajú zlepšovať naše životy. Na Slovensku nájdete využitie AI napríklad pri diagnóze rakovinových ochorení. Aj vyhľadávaním v Google prichádzate do styku s AI. Vo všeobecnosti dnes AI vnímame najsilnejšie v oblasti klasifikácie objektov v obraze. Preto je jej využitie široké, napríklad v autonómnych vozidlách pomáha rozpoznať chodca od auta, robotom pomáha pochopiť prostredie, existujú aplikácie určenia lavínového nebezpečenstva, identifikácie žraloka v mori a mnoho iných zaujímavostí. Určite o nich čítate takmer každý deň.

Iste ste si všimli, že ide o veľmi špecifické úlohy. Teda tá istá AI nedokáže dobre šoférovať auto a zároveň dobre hrať šach. Ani o jednej aplikácii sa nedá povedať, že by pomáhala ničiť ľudstvo. Skôr naopak. V mnohých veciach nás síce AI prekonáva, ale zároveň nám významne uľahčuje život. Preto sa jej netreba báť, treba vedieť o jej limitoch a zároveň pri jej vývoji pristupovať zodpovedne. To sa týka najmä otázky kybernetickej bezpečnosti.

Bezpečnosť je prvoradá aj pri robotických aplikáciách. Našich študentov sa snažíme naučiť, že 10% programovania robotických aplikácií je samotná funkcionalita a zvyšok je rozmýšľanie nad tým, čo sa stane ak… Človek dnes prichádza do styku s robotom bežne. Preto musíme aj my, programátori robotov, dbať na to, že nie vždy je v styku s robotom technický inžinier. Navyše, roboty sa dostávajú von z klietky, vznikajú kolaboratívne aplikácie robotov. Ďalším trendom sú mobilné manipulátory, ktoré sa budú bežne pohybovať medzi ľuďmi. Očakáva sa aj nasadenie dronov do priemyslu. Ku všetkým takýmto aplikáciám sa viažu bezpečnostné riziká, ktoré je potrebné riešiť.

V Európskej únii sú na stole výzvy ako efektívna spolupráca robota s človekom alebo univerzálne uchopovacie zariadenie. Robot by teda nielenže nemal človeku ublížiť, ale mal by s ním aktívne spolupracovať. A nemal by byť vybavený špecifickým chápadlom na jeden typ predmetu, ale mal by vedieť uchopiť rôzne predmety podobne ako ľudská ruka. Výziev v oblasti robotiky je stále viac. Môžeme ju teda považovať za samostatnú vedu. Veď biblia robotiky,  publikácia Handbook of Robotics, má vyše dvetisíc strán.

Keď odhliadneme od priemyslu a pozrieme sa na svet okolo nás, naozaj nie je oblasť, kde sa nenachádza robot. Robot vysáva, kosí, umýva okná. Pod vodou máme robotické ponorky a vo vzduchu lietajúce drony. Vesmírne telesá skúmame pomocou robotov – roverov. Plody poľnohospodárskych rastlín zbiera robot, zrelosť ovocia sleduje dron. Do nebezpečných priestorov posielame roboty, odmínovanie vykonávajú roboty. Akákoľvek záchranárska akcia sa dnes nezaobíde už bez drona alebo iného robota. Autonómne vozidlá sú v podstate roboty. Niektoré operácie sa v zdravotníctve vykonávajú pomocou robotov, roboty roznášajú lieky a zbierajú špinavé prádlo. Robot nájdete už aj ako učiteľa na japonskej základnej škole, ale aj ako sprievodcu v múzeu alebo na letisku. Dá sa robotika ešte ignorovať?

Prof. Ing. František Duchoň, PhD.

Predseda Národného centra robotiky a profesor v odbore Kybernetika na Slovenskej technickej univerzite